Preskočiť na obsah

Pohyb, čo rozhýbe hlavu

  • Pohyb

Kedysi v mojich tínedžerských rokoch som zvykla počúvať hudbu alebo audioknihy vždy, keď som si išla zabehať. Robila som to preto, lebo behanie a iné cvičenie som považovala za nudné, otravné, aj keď nevyhnutné. Nerobila som to pre radosť. Robila som to pre výsledky. Chcela som schudnúť a dostať sa do formy (aby v prípade, že stretnem Doctora zo seriálu Doctor Who, som vedela utiecť mimozemšťanom). Zbožňovala som ten pocit, ktorý sa dostavil po behu. Beh samotný? Ani nie.

Je bežné, že sa ľudia pozerajú na cvičenie ako na drinu a najradšej by pri tom neboli, a telo si vyzdvihli, až keď je „hotové“. Dnes vám prezradím, aké výhody može mať, keď do cvičenia zapojíme aj hlavu a doprajeme si trochu sústredeného pohybu.

Hýbem sa, teda som

Málokedy sa zamýšľame nad úlohou mozgu pri pohybe. Ak sa chcem napiť čaju, natiahnem ruku, zdvihnem pohár, prinesiem si ho k ústam a napijem sa. Bez rozmýšľania. Pritom aj takýto jednoduchý pohyb vyžaduje neuveriteľnú koordináciu množstva svalov, ktoré dokonale spolupracujú, aby stabilizovali kĺby a presunuli kosti v jednom plynulom pohybe. Načasovanie a sila každej svalovej kontrakcie musia byť tak akurát. A my si ani neuvedomujeme, ako perfektne náš mozog tento orchester diriguje.

Mozog je veľmi dôležitou súčasťou každého pohybu, či už vedomého alebo nie. A pohyb je dôležitou súčasťou mozgu! Pohyb totiž zaberá veľkú časť našej mozgovej kapacity. Existuje dokonca teória, že pohyb, presnejšie voľný pohyb v priestore, je dôvodom, prečo sa u zvierat mozog vôbec vyvinul. Zložitá interakcia s prostredím, ktorá je nevyhnutná na pohyb sa jednoducho nezaobišla bez mozgu. Rastlinám to zjavne ide aj bez neho, ale za to nikam nejdú.

Sústredený pohyb

To ako mozog riadi pohyb sa zjedodušene dá rozdeliť na dve skupiny: so spätnou väzbou a bez nej. Spätná väzba znamená, že mozog pri pohybe zároveň vyhodnocuje podnety, ktoré dostáva od tela a od okolia a upravuje ako je pohyb vykonávaný. Bez spätnej väzby zasa mozog vyberie zo svojej databázy vyžadovaný pohyb, a jednoducho ho vykoná, tak ako tisíckrát predtým, bez toho, aby sa obťažoval sledovaním, ako to prebieha. Jednoducho autopilot. Obvykle to funguje skvele, ako keď sa natiahneme za tým hrnčekom čaju, ale občas sa trochu preráta, a potom nám ruka vyletí hore, keď skúsime zdvihnúť kartón mlieka, ktorý je prázdnejší, než sme čakali.

Tanec je lepší ako sudoku

Nemám nič proti sudoku, ale ak si chceme trénovať mozog, lepšie výsledky vieme dosiahnuť pohybom. Existuje niekoľko štúdií, ktoré sa zaoberajú práve priaznivým vplyvom spoločenského tanca na kognitívne schopnosti a riziko vzniku demencie u seniorov. V tomto článku sa autor zaoberá aj tým, ako tanec vedie k týmto benefitom. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že dôležité je to neustále učenie sa nových prvkov a potreba reagovať na hudbu a tanečného partnera.

Náš mozog je určený na pohyb (okrem iného), a preto je preň riadenie pohybu so spätnou väzbou rovnako dobrý tréning ako pre naše svaly. Aj keď väčšina štúdií sa zaoberá spoločenským tancom a jeho vplyvom na mozog, rozhodujúcim faktorom je pravdepodobne práve tá spätná väzba. Pre mozog je dobré, keď s naším prostredím interagujeme komplexným spôsobom. Može to byť tanec, ale aj prechádzka alebo túra po nerovnom teréne, udržiavanie rovnováhy na úzkej lavičke alebo kameňoch, alebo lozenie po stromoch. Keď nie je k dispozícii prostredie, ktoré by poskytlo dostatočnú výzvu, môže stačiť aj sústredený a možno trochu vynaliezavý pohyb v kontrolovanom prostredí doma alebo v telocvični. Ak nič iné, aj len umývanie si zubou druhou rukou je tréning pre mozog.

Sme tým, na čo sa najviac sústredíme

Hovorí sa: „opakovanie — matka múdrosti“. Nuž, pri pohybe to platí len čiastočne. Ak sa totiž chceme zlepšiť, potrebujeme pohyb so spätnou väzbou. Pohyb vykonávaný znova a znova na autopilot sa nemení a nezlepšuje. Ak si chceme zlepšiť techniku, musíme sa naň sústrediť.

Našťastie, druhá strana mince je, že na to, aby sme zmenili svoje pohybové zvyky nám stačí sústredenie. Ak sa chceme preučiť ako stojíme, alebo chodíme, stačí robiť to sústredene tak, ako by sme mali. Jedného dňa z toho bude autopilot, aj keď to chvíľu môže trvať. Čím častejšie sa na to sústredíme, tým skôr to však príde.

Radosť z pohybu

Buďme k sebe úprimní, kto z nás má rád drinu? Tak si je nerobme aj z cvičenia. Cvičenie a pohyb môžu byť náročné, rôznorodé a zábavné. Ale vtedy sa musíme na to sústrediť. Aj preto, že sústredenie znižuje riziko zranení. Sme si viac vedomí nášho okoloia a spätná väzba nám pomôže cítiť, koľko telo znesie. Navyše, sústredený pohyb môže poslúžiť aj ako meditácia.

Cvičenie, nie drina

Viete si predstaviť, že by ste nechali hlavu z dverami, keď chete cvičiť hru na hudobný nástroj? Jasné, že nie. Cvičenie tela je tiež lepšie a zmysluplnejšie, keď sa naň sústredíme. Prajem radostné hýbanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.